Niekedy sa to začne nenápadne. Človeku príde nevoľno v preplnenom autobuse, zažije panický záchvat v obchodnom centre alebo pocíti silnú úzkosť ďaleko od domova. Nabudúce sa podobnej situácii radšej vyhne. Namiesto autobusu ide autom, do obchodu chodí iba s blízkym človekom a vyberá si miesta, z ktorých sa dá rýchlo odísť. Postupne môže pribúdať čoraz viac miest, ktoré sa zdajú byť nebezpečné. Nie preto, že by v nich človeku reálne hrozilo nebezpečenstvo, ale preto, že sa obáva, že mu príde zle, stratí kontrolu, nebude vedieť uniknúť alebo mu nikto nepomôže.
Práve takto často vyzerá agorafóbia. Zahŕňa strach a vyhýbanie sa rôznym situáciám, v ktorých človek očakáva, že by bolo náročné odísť alebo získať pomoc. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa agorafóbia prejavuje v každodennom živote, ako súvisí s panickými záchvatmi, prečo ju vyhýbanie postupne posilňuje a čo môže človeku naozaj pomôcť.
Čo je agorafóbia
Agorafóbia je úzkostná porucha, pri ktorej človek prežíva intenzívny strach alebo úzkosť v situáciách, z ktorých by podľa neho mohlo byť náročné uniknúť alebo v ktorých by nemusel dostať pomoc, ak by sa objavili panické, zahanbujúce či inak nepríjemné príznaky.
Strach sa môže týkať napríklad:
cestovania verejnou dopravou,
pobytu na otvorených priestranstvách,
uzavretých priestorov, ako sú obchody, kiná či výťahy,
státia v rade alebo pobytu v dave,
pohybu mimo domu bez sprievodu blízkej osoby.
Človek sa týmto situáciám vyhýba, prežíva ich s výraznou úzkosťou alebo ich zvláda iba v prítomnosti niekoho, komu dôveruje. Pri závažnejšej forme môže mať problém vzdialiť sa od domu a v niektorých prípadoch ho prestane opúšťať úplne. Agorafóbia teda nie je iba „strach ísť von“. Podstatou je strach z toho, čo by sa mohlo stať, keby človeku prišlo zle na mieste, ktoré nevníma ako bezpečné.
Ako sa agorafóbia prejavuje
Prejavy agorafóbie môžeme vnímať na telesnej, myšlienkovej aj behaviorálnej úrovni.
Telesné prejavy
V obávanej situácii sa môže objaviť:
zrýchlený tep,
pocit nedostatku vzduchu,
závrat alebo pocit na odpadnutie,
nevoľnosť,
trasenie,
potenie,
tlak alebo bolesť na hrudníku,
pocit slabosti,
derealizácia alebo pocit, že okolie nie je skutočné.
Tieto príznaky sa môžu podobať panickému záchvatu. Nie každý človek s agorafóbiou však panické záchvaty zažíva. Niektorí ľudia dokonca telesné príznaky pociťujú iba zriedka, pretože sa situáciám, ktoré ich vyvolávajú, dôsledne vyhýbajú.
Myšlienkové prejavy
V myšlienkach sa môžu objavovať katastrofické scenáre:
„Čo ak odpadnem?“
„Čo ak sa odtiaľ nebudem vedieť dostať?“
„Čo ak dostanem panický záchvat a nikto mi nepomôže?“
„Čo ak stratím kontrolu alebo sa zosypem pred ľuďmi?“
„Čo ak mi príde zle a nebude tam toaleta, východ alebo bezpečné miesto?“
Hoci si človek niekedy uvedomuje, že jeho obavy sú neprimerané, telesná reakcia môže byť natoľko intenzívna, že situáciu aj tak vyhodnotí ako nebezpečnú.
Vyhýbanie a bezpečnostné správanie
Agorafóbia sa často prejavuje aj tým, že človek:
prestane používať verejnú dopravu,
vyhýba sa davom, radom alebo obchodným centrám,
necestuje ďaleko od domu,
potrebuje mať pri sebe blízku osobu,
sadá si čo najbližšie k východu,
nechodí na miesta, kde by nemohol rýchlo odísť,
plánuje trasy podľa dostupnosti „bezpečných miest“,
nosí pri sebe vodu, lieky alebo iné predmety, bez ktorých si netrúfa odísť,
odchádza zo situácie hneď, ako začne pociťovať úzkosť.
Tieto stratégie prinášajú okamžitú úľavu, a preto je pochopiteľné, že ich človek opakuje. Problémom však je, že mu nedovolia zistiť, že by situáciu mohol zvládnuť aj bez úniku či zabezpečovania sa. Úzkosť sa tak krátkodobo zníži, ale dlhodobo sa upevňuje.
Agorafóbia a panická porucha nie sú to isté
Agorafóbia sa často vyskytuje spolu s panickou poruchou, nejde však o rovnakú diagnózu. Pri panickej poruche sú hlavným problémom opakované neočakávané panické záchvaty a strach z toho, že sa zopakujú. Pri agorafóbii je v popredí strach z konkrétnych situácií, v ktorých by človek podľa seba nemohol bezpečne odísť alebo získať pomoc.
Agorafóbia sa môže rozvinúť po panickom záchvate. Človek si začne miesto, na ktorom záchvat zažil, spájať s nebezpečenstvom a začne sa mu vyhýbať. Postupne sa môže strach rozšíriť aj na ďalšie podobné situácie. Agorafóbia sa však môže objaviť aj bez toho, aby človek v minulosti zažil panickú poruchu.
Agorafóbia sa líši aj od sociálnej úzkosti. Pri sociálnej úzkostnej poruche je v centre najmä strach z hodnotenia, kritiky alebo zosmiešnenia druhými. Pri agorafóbii sa človek obáva predovšetkým toho, že zostane uväznený, nebude môcť odísť alebo nezíska pomoc, ak sa objavia nepríjemné príznaky. Obe poruchy sa však môžu u jedného človeka kombinovať.
Pri panickej poruche sa človek pýta: „Čo ak opäť dostanem neočakávaný panický záchvat?" Pri agorafóbii sa pýta: „Čo ak mi príde zle tam, odkiaľ nebudem môcť odísť alebo získať pomoc? Obe poruchy sa môžu objavovať spolu, ale nejde o rovnakú diagnózu.
Prečo agorafóbia vzniká
Ani pri agorafóbii zvyčajne neexistuje jedna jediná príčina. Úlohu môže zohrávať kombinácia biologickej zraniteľnosti, predchádzajúcich skúseností, zvýšenej citlivosti na telesné prejavy úzkosti, dlhodobého stresu a spôsobu, akým človek interpretuje svoje telesné pocity.
Často sa začiatok spája s panickým záchvatom alebo intenzívnou úzkosťou v určitej situácii. Človek sa začne obávať, že sa zážitok zopakuje. Nabudúce preto situáciu pozornejšie kontroluje, sleduje svoje telo a pri prvých príznakoch úzkosti odchádza. Tým sa jeho presvedčenie, že situácia bola nebezpečná a únik nevyhnutný, môže ešte posilniť.
Vzniká bludný kruh: obava z nepríjemných príznakov → zvýšené sledovanie tela → silnejšia úzkosť → únik alebo vyhnutie sa situácii → krátkodobá úľava → ešte väčší strach nabudúce.
Je dôležité povedať, že agorafóbia nevzniká preto, že je človek slabý, nesamostatný alebo má málo pevnej vôle. Ide o naučený úzkostný mechanizmus, ktorý sa postupne upevňuje opakovaným vyhýbaním.
Ako sa stanovuje diagnóza
Diagnostické posúdenie patrí odborníkovi, spravidla lekárovi, psychiatrovi alebo klinickému psychológovi. Odborník sa pýta, v akých situáciách sa úzkosť objavuje, čomu sa človek vyhýba, aké katastrofické následky očakáva a do akej miery strach zasahuje do jeho každodenného života.
Dôležité je zistiť aj to, či človek zvláda situácie iba so sprievodom alebo pomocou bezpečnostných stratégií. Posudzuje sa tiež možná prítomnosť panickej poruchy, sociálnej úzkosti, depresívnych ťažkostí, užívania návykových látok alebo telesného ochorenia, ktoré by mohlo niektoré príznaky vysvetľovať. Lekár môže tiež odporučiť základné telesné vyšetrenie, ak je potrebné vylúčiť napríklad ochorenie štítnej žľazy alebo inú telesnú príčinu príznakov.
To, že má človek strach z jedného konkrétneho miesta, ešte automaticky neznamená agorafóbiu. Dôležitá je povaha obavy, rozsah vyhýbania, dĺžka trvania a vplyv na každodenné fungovanie.
Liečba a pomoc pri agorafóbií
Medzi najlepšie preskúmané psychoterapeutické prístupy patrí kognitívno-behaviorálna terapia, ktorej princípy využívame aj v poradni Navigácia Psyché. Jej súčasťou býva práca s katastrofickými interpretáciami, porozumenie úzkostnej reakcii, obmedzovanie bezpečnostného správania a postupná expozícia obávaným situáciám.
Expozícia neznamená, že je človek bez prípravy prinútený urobiť to najťažšie. Postupuje sa plánovane a po zvládnuteľných krokoch. Človek môže začať napríklad krátkou cestou, návštevou menšieho obchodu alebo pobytom o niečo ďalej od domu.
Cieľom nie je zabezpečiť, aby človek nikdy necítil úzkosť. Cieľom je naučiť sa, že úzkosť možno zvládnuť bez okamžitého úniku a že nepríjemný telesný pocit ešte neznamená skutočné nebezpečenstvo.
Postupným opakovaním môže nervový systém získavať novú skúsenosť: situácia je síce nepríjemná, ale nemusí byť nebezpečná a človek v nej dokáže zostať aj bez všetkých doterajších istôt. Expozícia patrí medzi účinné súčasti KBT pri fóbiách a agorafobickom vyhýbaní.
Liečba liekmi (farmakoterapia)
Ak sa agorafóbia spája s výraznou úzkosťou alebo panickou poruchou, lekár (psychiater) môže zvážiť aj farmakologickú liečbu. V dlhodobej liečbe panickej poruchy s agorafóbiou sa používajú predovšetkým antidepresíva zo skupiny SSRI, prípadne SNRI.
Benzodiazepíny (xanax, neurol a iné) síce môžu priniesť rýchlu úľavu, ale pre riziko návyku a nepriaznivejší dlhodobý výsledok nie sú vhodným riešením na dlhodobú liečbu panickej poruchy. O výbere liekov, ich dávkovaní aj vysadení má vždy rozhodovať lekár.
Pomocné môžu byť aj ďalšie opatrenia:
pravidelný pohyb,
stabilnejší spánkový režim,
obmedzenie kofeínu,
vyhýbanie sa alkoholu,
porozumenie telesným prejavom úzkosti,
nácvik vedomejšej práce s pozornosťou a napätím.
Tieto opatrenia môžu podporiť celkovú stabilitu, ale samotná životospráva zvyčajne nenahradí cielenú odbornú prácu s vyhýbaním. Človek sa môže stravovať zdravo, cvičiť a ovládať relaxačné techniky, no ak sa naďalej vyhýba všetkým obávaným situáciám, mechanizmus agorafóbie môže zostať nezmenený.
Kedy už nečakať a vyhľadať pomoc
Pomoc má zmysel vyhľadať vtedy, keď strach začína ovplyvňovať to, kam chodíte, ako cestujete a čo si ešte dovolíte robiť.
Varovným signálom môže byť, ak:
čoraz častejšie zostávate doma,
potrebujete pri odchode sprievod,
prestávate používať verejnú dopravu,
plánujete život podľa dostupnosti únikových ciest,
odmietate pracovné, rodinné alebo spoločenské aktivity,
úzkosť výrazne zasahuje do Vašej samostatnosti,
na zvládanie situácií používate alkohol alebo lieky bez odporúčania lekára.
Nie je potrebné čakať, kým človek prestane vychádzať z domu úplne. Čím skôr sa začne pracovať s vyhýbaním, tým menší priestor dostane strach na ďalšie rozširovanie.
Ak sa spolu s úzkosťou objavia myšlienky na sebapoškodenie alebo pocit, že situáciu už nedokážete zvládnuť, alebo akútne ohrozenie, vyhľadajte okamžitú pomoc. Krízová linka pomoci IPčko poskytuje anonymnú, bezplatnú a nepretržitú podporu na čísle 0800 500 333, v prípade ohrozena života volajte 112.
Skúsenosť z praxe
Vo svojej praxi sa stretávam aj s ľuďmi, ktorí si dlho myslia, že sú jednoducho nesamostatní, málo odvážni alebo že „nevedia normálne fungovať“. Často sa za seba hanbia, pretože iní ľudia bez problémov cestujú, nakupujú alebo zostávajú sami, zatiaľ čo pre nich môžu byť tieto situácie zdrojom intenzívneho napätia.
Pri bližšom pohľade sa však často ukáže, že nejde o lenivosť ani nedostatok pevnej vôle. Ich život postupne ovládol strach z toho, že im príde zle na mieste, z ktorého nebudú môcť odísť alebo kde zostanú bez pomoci.
Práca s agorafóbiou nebýva o jednom veľkom hrdinskom kroku. Častejšie je o sérii malých skúseností: prejsť o kúsok ďalej od domu, zostať o niekoľko minút dlhšie v obchode, odviezť sa jednu zastávku alebo postupne skúsiť situáciu bez sprievodu. Práve tieto malé kroky môžu človeku postupne vracať priestor, ktorý mu úzkosť zobrala.
V poradni Navigácia Psyché pracujem aj s úzkostným prežívaním a vyhýbaním, ktoré zasahujú do každodenného fungovania, vzťahov či samostatnosti – osobne alebo online.
Ak hľadáte: psychológ Bytča, psychológ Žilina alebo psychológ Považská Bystrica, prípadne Vám viac vyhovuje online forma spolupráce, viac informácií o možnostiach nájdete na tejto stránke.
Dôležité upozornenie: Tento článok má výlučne informačný a edukačný charakter. Nenahrádza odborné vyšetrenie, diagnostiku ani individuálne odporúčania lekára, psychológa alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho odborníka. Informácie v texte sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak prežívate psychické alebo zdravotné ťažkosti, obráťte sa na svojho lekára alebo kvalifikovaného odborníka, ktorý môže posúdiť vašu situáciu individuálne.
Zdroje
👉National Institute of Mental Health:Phobias and Phobia-Related Disorders
👉National Institute of Mental Health:Agoraphobia – Definition and Statistics
👉National Institute for Health and Care Excellence:Generalised anxiety disorder and panic disorder in adults: management – NICE guideline CG113
👉National Institute for Health and Care Excellence:Recommendations for panic disorder with or without agoraphobia
👉NHS:Agoraphobia – Causes