Poradenstvo a edukácia
pre dospievajúcich 12+
Dospievanie je obdobím plného zmien, otázok a nových emócií. Keď sa k tomu pridá tlak školy, vzťahov, očakávania okolia či vnútorný zmätok v prežívaní, môže to byť pre mladého človeka veľmi zaťažujúce. Zároveň sa dospievajúci často stretávajú so situáciami, o ktorých nevedia alebo nechcú hovoriť doma – či už zo strachu, hanby alebo snahy nezaťažovať rodičov. Práve v tom vidím veľký zmysel poradenstva: vytvoriť bezpečný priestor, kde môže dospievajúci pomenovať to, čo prežíva, lepšie porozumieť svojim emóciam a postupne si budovať väčší pocit istoty a dôvery v seba samého.
Práci s dospievajúcimi sa venujem viac ako 10 rokov. Počas tejto praxe som mala možnosť sprevádzať mladých ľudí v rôznych témach a životných situáciách, ktoré toto obdobie prináša. Skúsenosti zo spolupráce s mladými ľuďmi (UNICEF, krízová linka IPčko, organizácia Chuť žiť) mi pomohli citlivejšie vnímať ich potreby, zraniteľnosť aj výzvy, ktorým v tomto období čelia. Ak vnímate, že by poradenstvo mohlo byť pre vaše dospievajúce dieťa užitočné, rada vám podám pomocnú ruku.
AKO PRACUJEM
Keď je ťažké pomenovať,
čo sa deje vo vnútri
Jednou z častých potrieb dospievajúcich je naučiť sa lepšie porozumieť svojim emóciám a tomu, prečo reagujú tak, ako reagujú. V tomto období sa často stretávajú s pocitmi, ktorým ešte celkom nerozumejú, a hovoriť o nich priamo býva náročné.
Aj preto pri práci využívame rôzne obrazové pomôcky, príbehy a symboly, ktoré umožňujú hovoriť o náročných témach nepriamo a bezpečne. Pre mnohých dospievajúcich je jednoduchšie vyjadriť sa cez obraz, príbeh alebo metaforu než cez priame pomenovanie. Tento spôsob práce im uľahčuje hovoriť o tom, čo prežívajú, prirodzenejšie a bez tlaku.
Rozhovor, projektívne karty
aj cvičenia na doma
Sedenia sú prispôsobené veku a možnostiam mladého človeka. Ponúkajú priestor na rozhovor, diskusiu, arteterapeutické prvky aj hravejšie formy práce. Poradňa je vybavená materiálmi, ktoré uľahčujú vyjadrovanie a premýšľanie o témach, ktoré sa niekedy pomenúvajú ťažko. Súčasťou spolupráce môžu byť aj krátke „mini úlohy“ na doma.
Cieľom týchto úloh je postupne skúšať malé, realistické zmeny v každodenných situáciách. Aktivity medzi stretnutiami často pomáhajú prenášať nové skúsenosti do bežného života a podporujú prirodzené posuny v tom, ako mladý človek reaguje a zvláda rôzne výzvy.
Je prirodzené, že niektorí dospievajúci potrebujú dlhší čas na získanie dôvery a pocitu bezpečia. Tempo spolupráce preto vždy prispôsobujeme tomu, čo je pre nich zvládnuteľné a komfortné.
Rešpektovanie vývinového obdobia a vedy
Pri práci s dospievajúcimi je pre mňa dôležité vnímať, v akom vývinovom období sa nachádzajú, a čo je pre ich vek prirodzené. Mnohé prejavy správania a emócií začnú dávať zmysel až vtedy, keď ich vidíme v širšom kontexte vývinu, životných skúseností a prostredia, v ktorom mladý človek vyrastá.
Pri práci sa opieram o poznatky o vývine, emóciách a skúsenosti z praxe. Tieto pohľady prepájam s citlivým prístupom ku konkrétnej situácii mladého človeka. Cieľom spolupráce je ponúknuť bezpečný priestor a podporu primeranú veku a tomu, čo dospievajúci aktuálne prežíva.
Aktívna spolupráca s rodičmi
Spolupráca s rodičom alebo rodičmi je prirodzenou súčasťou poradenstva s dospievajúcimi, keďže rodinné prostredie má významný vplyv na prežívanie a každodenné fungovanie mladého človeka. Zapojenie rodiča umožňuje lepšie porozumieť širším súvislostiam situácie a podporiť dieťa aj mimo samotných stretnutí.
Rodič má možnosť sa podľa potreby zúčastniť stretnutí, napríklad na jeho začiatku alebo na konci, ak potrebuje niečo dôležité zdieľať alebo sa poradiť. V priebehu spolupráce zároveň rodičov pravidelne zahŕňam aj do spoločných stretnutí, spravidla približne po každých piatich individuálnych sedeniach. Tieto stretnutia vytvárajú priestor na zdieľanie postrehov, lepšie porozumenie situácii a nastavenie ďalšieho smerovania spolupráce.
Odporúčania času stráveného pri obrazovke od VÚDPaP
Sociálne siete a mobilné telefóny patria dnes k najčastejším rodičovským témam. Výskumy dlhodobo upozorňujú, že digitálne technológie prinášajú nielen benefity, ale aj potenciálne riziká pre psychický vývin, pozornosť a spánok detí. VÚDPaP (Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie) preto odporúča nastavovať jasné a zrozumiteľné hranice – nie úplné zákazy, ale vedenie k zodpovednému používaniu. Za kľúčové sa považuje najmä obmedzenie času pri obrazovkách, vytváranie bezmobilových časov a zón (napríklad pred spaním) a aktívna podpora offline aktivít.
Adolescent môže internet používať samostatne, no rodič naďalej určuje primeranú dĺžku používania. V prípade potreby je možné dočasne využiť nástroje rodičovskej kontroly na nastavenie limitov, filtrovanie obsahu a prehľad o čase strávenom online. Celú príručku o zdravom používaní obrazoviek si môžete bezplatne stiahnuť tu: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2025/09/ODPORUCANIA_display.pdf
Pre denník Pravda som sa vyjadrila k tomu, ako sociálne siete ovplyvňujú deti a prečo ich samotný zákaz nestačí.
Článok si môžete prečítať na tomto odkaze.
“
Deti nepotrebujú dokonalých rodičov. Potrebujú dospelých, ktorí sú im skutočne nablízku, a ktorí dokážu s pokojom a istotou nastavovať zdravé hranice.
Poradenské služby nie sú psychologickými službami podľa zákona č. 242/2025 Z. z. ani zdravotnými službami podľa zákona č. 576/2004 Z.z. Poskytované poradenstvo má podporný, rozvojový a edukačný charakter a nenahrádza zdravotnú starostlivosť.