Sociálna fóbia a sociálna úzkosť: príznaky, prejavy, príčiny a liečba

Na instagrame prebieha edukačná séria o úzkostných ochoreniach. Viac tu.

Nie každá neistota medzi ľuďmi znamená problém. Mnohí z nás zažívajú trému, rozpaky alebo obavu z toho, ako zapôsobíme na druhých. Pred prezentáciou, novým kolektívom či dôležitým stretnutím je to prirodzené.

Pri sociálnej fóbii je však tento strach oveľa silnejší. Nejde len o obyčajnú hanblivosť ani o to, že je človek skôr introvertný. Ide o intenzívny a dlhodobý strach zo sociálnych situácií, v ktorých by mohol byť človek hodnotený, kritizovaný, zosmiešnený alebo vnímaný ako trápny, neschopný či „divný“.

Sociálna fóbia, označovaná aj ako sociálna úzkostná porucha, môže výrazne zasahovať do každodenného života – v škole, v práci, vo vzťahoch aj v bežných situáciách, ktoré si iní ľudia často ani nevšimnú.

V tomto článku si vysvetlíme:

👉 čo je sociálna fóbia

👉 aké má príznaky

👉 ako sa líši od trémy a introverzie

👉 v akých situáciách sa najčastejšie prejavuje

👉 prečo vzniká

👉 a aké sú možnosti liečby

Čo je sociálna fóbia

Sociálna fóbia je úzkostná porucha, pri ktorej človek prežíva výrazný strach z negatívneho hodnotenia inými ľuďmi.

Nejde len o obavu, že sa niečo nepodarí.

V pozadí býva často hlbší strach:

• že poviem niečo trápne

• že sa zosypem

• že si ostatní všimnú moju neistotu

• že budem pôsobiť hlúpo, neschopne alebo zvláštne

• že budem odmietnutý/á alebo zosmiešnený/á

Človek si pritom často veľmi dobre uvedomuje, že jeho strach je silný alebo neprimeraný – ale to samo o sebe nestačí na to, aby ho vedel zastaviť.

Tréma, introverzia a sociálna fóbia

Toto je dôležitá časť, pretože veľa ľudí si sociálnu fóbiu zamieňa s povahou alebo s trémou.

1) Tréma

• Tréma je bežná a prirodzená. Objavuje sa napríklad pred prezentáciou, skúškou, pohovorom alebo vystúpením. Vie byť nepríjemná, ale zvyčajne je viazaná na konkrétnu situáciu a po jej skončení odznie.

2) Introverzia

• Introverzia nie je porucha. Introvertný človek môže mať rád pokoj, menší počet ľudí a čas osamote. To však ešte neznamená, že sa ľudí bojí.

  
  

3) Sociálna fóbia

• Pri sociálnej fóbii nejde len o to, že človek nemá rád veľké skupiny alebo je hanblivejší. Ide o úzkosť, ktorá je taká silná, že vedie k vyhýbaniu sa situáciám alebo k výraznému negatívnemu prežívaniu počas nich.

• Človek sa napríklad:

  • dlho pripravuje na obyčajný telefonát

  • vyhýba sa otázkam na porade

  • odmietne ísť na oslavu, hoci by chcel

  • premieta si po rozhovore, čo povedal „zle“

  • bojí sa, že jeho neistotu budú na ňom všetci vidieť a budú ho odsudzovať

Práve to je moment, kedy už nehovoríme len o povahe alebo tréme, ale o ťažkosti, ktorá môže výrazne zasahovať do fungovania.

Ako sa sociálna fóbia prejavuje

Sociálna fóbia sa zvyčajne prejavuje na troch úrovniach: psychickej, telesnej a behaviorálnej.

Psychické príznaky

Človek môže prežívať napríklad:

• intenzívny strach zo zlyhania

• obavy, že povie alebo urobí niečo trápne

• pocit, že ho ostatní sledujú alebo hodnotia

• silnú sebakritiku

• hanbu

• pocit bezmocnosti

• nadmerné premýšľanie pred sociálnou situáciou aj po nej

  
  

Veľmi typické sú myšlienky ako:

• „Určite na mne vidno, že som nervózny/a.“

• „Poviem niečo hlúpe.“

• „Budú si myslieť, že som divný/á.“

• „Zosmiešnim sa.“

• „Nezvládnem to.“

Telesné príznaky

Sociálna úzkosť sa často výrazne prejavuje aj v tele:

• zrýchlený tep

• potenie

• tras

• červenanie sa

• stiahnuté hrdlo

• nevoľnosť

• tlak v žalúdku

• nutkanie na močenie

• svalové napätie

• závraty

• pocit, že človek nevie prirodzene dýchať

Práve telesné príznaky bývajú pre mnohých ľudí veľmi zahanbujúce, pretože sa boja, že si ich ostatní všimnú.

Behaviorálne príznaky

Veľmi typické je aj vyhýbavé správanie. Človek sa môže cielene vyhýbať situáciám, v ktorých sa cíti ohrozený hodnotením.

Môže ísť napríklad o:

• telefonovanie

• rozprávanie pred skupinou

• rozhovory s cudzími ľuďmi

• porady

• oslavy a spoločenské akcie

• vybavovanie na úradoch

• jedenie pred inými ľuďmi

• používanie verejných toaliet

• zoznamovanie sa

• pracovné či školské prezentácie

  
  

Prečo sociálna fóbia vzniká

Sociálna fóbia zvyčajne nevzniká z jednej príčiny. Častejšie ide o kombináciu viacerých faktorov.

Svoju rolu môžu zohrávať:

• vrodená citlivosť nervovej sústavy

• temperament

• nižšie sebavedomie

• perfekcionizmus

• skoré skúsenosti so zahanbením, kritikou alebo odmietnutím

• šikana

• vylúčenie z kolektívu

• prísna alebo veľmi hodnotiaca výchova

• náročné sociálne skúsenosti v dospievaní

  
  

Niektorí ľudia si postupne vytvoria presvedčenia typu:

• „Musím pôsobiť dobre.“

• „Nesmie byť na mne vidieť neistotu.“

• „Ak spravím chybu, ostatní ma odmietnu.“

• „Moja hodnota závisí od toho, ako pôsobím na druhých.“

A práve tieto presvedčenia potom úzkosť ďalej udržiavajú.

Prečo sa sociálna fóbia udržiava

Jedna z najdôležitejších vecí, ktorú je dobré pochopiť, je, že sociálnu fóbiu často neudržiava samotná situácia, ale spôsob, akým na ňu človek reaguje.

Typický bludný kruh môže vyzerať takto: 👉 príde sociálna situácia 👉 človek začne myslieť na zlyhanie alebo hanbu 👉 telo sa dostane do napätia 👉 objavia sa telesné príznaky 👉 človek sa ešte viac pozoruje 👉 snaží sa pôsobiť „normálne“, kontrolovať sa alebo situácii uniknúť 👉 po situácii sa k nej vracia v hlave a analyzuje, čo pokazil

Takto sa úzkosť paradoxne posilňuje a pri ďalšej situácii sa často objaví ešte skôr.

Sociálna fóbia a každodenný život

Sociálna fóbia vie človeka výrazne obmedzovať, aj keď to navonok nemusí byť vždy viditeľné.

Niekedy sa prejaví tým, že človek:

• nepovie svoj názor

• neuchádza sa o príležitost

• nejde na podujatia, na ktoré by inak chcel ísť

• vyhýba sa novým vzťahom

• dlhodobo funguje pod veľkým vnútorným napätím

Navonok môže človek pôsobiť ticho, rezervovane alebo uzavreto. Vo vnútri však často prebieha veľmi intenzívny boj.

Ako sa sociálna fóbia lieči

vedou podporená liečba sociálnej fóbie

Dobrou správou je, že sociálna fóbia je liečiteľná.

Psychoterapia a odborné poradenstvo

Najviac vedeckých dôkazov má kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorej prvky sú využívané aj v rámci odborného poradenstva v poradni Navigácia psyché.

V terapii sa človek učí napríklad:

• rozpoznávať úzkostné myšlienky

• pracovať so sebakritikou

• lepšie rozumieť tomu, čo sa s ním deje v sociálnych situáciách

• postupne znižovať vyhýbavé správanie

• zvládať sociálne situácie krok po kroku

• budovať väčšiu psychickú flexibilitu

Farmakoterapia: lieky

V niektorých prípadoch môže byť vhodná aj farmakologická liečba, najmä ak sú ťažkosti výrazné alebo dlhodobé. Tú však vždy indikuje lekár - psychiater.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Odbornú pomoc je dobré vyhľadať vtedy, keď:

• úzkosť zasahuje do práce, školy alebo vzťahov

• človek sa začne výrazne vyhýbať situáciám

• dlhodobo žije v napätí a hanbe

• ťažkosti pretrvávajú mesiace

• sebapomoc nestačí

Čím skôr sa sociálna úzkosť začne riešiť, tým väčšia je šanca, že človeka nebude zbytočne dlhé roky obmedzovať.

Skúsenosť z praxe

Vo svojej praxi sa stretávam aj s ľuďmi, ktorí si dlho myslia, že sú „len hanbliví“, „menej spoločenskí“ alebo že majú jednoducho slabšie sebavedomie. Až neskôr sa ukáže, že v skutočnosti žijú s výraznou sociálnou úzkosťou, ktorá ich postupne obmedzuje oveľa viac, než si doteraz pripúšťali.

Často nejde o to, že by títo ľudia nechceli kontakt s druhými. Skôr ide o to, že kontakt s ľuďmi je pre nich spojený s takým veľkým napätím, hanbou a sebakontrolou, že je jednoduchšie sa mu vyhnúť.

V poradni Navigácia psyché pracujem aj s úzkostným prežívaním, ktoré zasahuje do každodenného fungovania, vzťahov či sebahodnoty – či už osobne, alebo online. Ak hľadáte psychológa v Bytči, Žiline alebo Považskej Bystrici, prípadne preferujete online formu spolupráce, viac informácií o možnostiach nájdete na tejto stránke.

Dôležité upozornenie: Tento článok má výlučne informačný a edukačný charakter. Nenahrádza odborné vyšetrenie, diagnostiku ani individuálne odporúčania lekára, psychológa alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho odborníka. Informácie v texte sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak prežívate psychické alebo zdravotné ťažkosti, obráťte sa na svojho lekára alebo kvalifikovaného odborníka, ktorý môže posúdiť vašu situáciu individuálne.

Panický atak a panická porucha: príznaky, priebeh a liečba

Na instagrame prebieha edukačná séria o úzkostných ochoreniach. Viac tu.

Mnohí ľudia zažijú v živote silný nával úzkosti. Niektorí však zažijú niečo oveľa intenzívnejšie – panický atak.

Prichádza náhle, často bez varovania, a môže byť taký silný, že človek nadobudne pocit, že dostáva infarkt, lapá po dychu alebo stráca kontrolu nad vlastným telom. Nie je preto prekvapením, že ľudia s panickým atakom často končia na pohotovosti alebo vyhľadávajú pomoc lekára. Dobrou správou však je, že panická porucha patrí medzi úzkostné poruchy, ktoré sa dajú dobre liečiť, najmä ak človek vyhľadá pomoc včas.

Úzkostné poruchy patria medzi najčastejšie psychické ťažkosti v populácii. Podľa epidemiologických štúdií približne 22,5 % ľudí zažije počas života aspoň jeden panický atak a približne 3,7 % populácie spĺňa kritériá panickej poruchy (Zdroj: MUDr. Dana Končelíková, Medicína pro praxi, 2020).

V tomto článku si vysvetlíme:

👉 rozdiel medzi návalom úzkosti, panikou a panickou poruchou

👉 aké sú príznaky panického ataku

👉 ako spoznáme, že prebieha panický atak

👉 prečo panický atak vzniká

👉 prečo majú ľudia pocit, že dostávajú infarkt

👉 ako vyzerá liečba panickej poruchy

Nával úzkosti, panický atak a panická porucha

Tieto pojmy sa často zamieňajú, ale označujú tri rôzne javy.

1) Nával úzkosti

Nával úzkosti vzniká v reakcii na konkrétnu situáciu, ktorú človek vníma ako stresujúcu alebo ohrozujúcu.

Môže ísť napríklad o:

• vystúpenie pred ľuďmi

• skúšku

• dôležitý rozhovor

• vstup do preplneného priestoru.

Úzkosť je síce nepríjemná, ale má jasný spúšťač a často postupne odznie, keď situácia pominie.

2) Panický atak

Panický atak je náhla vlna extrémnej úzkosti, ktorá sa objaví bez zjavného vonkajšieho dôvodu.

Človek môže byť doma, v práci alebo v obchode a zrazu jeho telo spustí veľmi silnú stresovú reakciu.

Panický atak má niekoľko typických znakov:

• prichádza náhle

• vrchol dosahuje v priebehu niekoľkých minút

• trvá zvyčajne niekoľko minút až približne 20 minút

• následne postupne odznie.

Podľa diagnostických kritérií ide o náhly nárast intenzívneho strachu alebo nepohodlia, ktorý je sprevádzaný viacerými telesnými a psychickými príznakmi.

3) Panická porucha

Panická porucha je úzkostná porucha, pri ktorej sa panické ataky opakujú a človek začne žiť v obave z ďalšieho panického záchvatu.

Aby bolo možné hovoriť o panickej poruche, musia byť splnené tieto podmienky:

• panické ataky sa opakovane objavujú bez jasného spúšťača

• človek má dlhodobé obavy z ďalšieho záchvatu

• dochádza k zmenám v správaní (napríklad vyhýbanie sa určitým miestam, situáciam a podobne).

Niektorí ľudia sa napríklad začnú vyhýbať:

• obchodným centrám

• cestovaniu

• preplneným miestam

• alebo situáciám, kde by sa cítili „bez úniku“.

Práve strach z ďalšieho panického ataku a následné vyhýbanie sa situáciám môže postupne výrazne obmedzovať každodenný život.

rozpoznaj panický atak a jeho priznáky

Príznaky panického ataku

Medzi najčastejšie telesné príznaky patria:

• silné búšenie srdca alebo zrýchlený pulz

• potenie

• tras alebo chvenie

• pocit nedostatku vzduchu

• tlak alebo bolesť na hrudi

• závraty alebo pocit na odpadnutie

• návaly tepla alebo zimnice

• nevoľnosť alebo tlak v žalúdku

• tŕpnutie alebo znecitlivenie končatín.

Okrem telesných reakcií sa objavujú aj veľmi intenzívne psychické stavy:

• strach zo smrti

• strach zo straty kontroly

• obava, že sa človek „zblázni“

• pocit nereálnosti okolia (derealizácia)

• pocit odpojenia od vlastného tela (depersonalizácia).

Práve kombinácia týchto príznakov spôsobuje, že si mnoho ľudí panický atak zamieňa s infarktom alebo iným vážnym ochorením.

Ako prebieha panický atak

Pre panický atak je typické, že prichádza veľmi náhle a pomerne rýchlo dosiahne svoj vrchol. Najsilnejšia úzkosť trvá väčšinou niekoľko minú. Potom začne postupne klesať. To však neznamená, že človek sa okamžite cíti úplne v poriadku.

Po panickom ataku sa často objavuje:

• silná únava

• mierne závraty

• citlivosť na telesné pocity

• pocit vyčerpania.

Telo sa totiž počas záchvatu dostane do veľmi intenzívneho stresového režimu a potrebuje čas, aby sa opäť upokojilo.

Prečo majú ľudia pocit, že dostávajú infarkt

Počas panického ataku sa aktivuje sympatický nervový systém, ktorý pripravuje telo na reakciu „bojuj alebo uteč“.

To spôsobuje napríklad:

• zrýchlený pulz

• zvýšený tlak

• napätie svalov

• zrýchlené dýchanie.

Tieto telesné príznaky sú veľmi podobné príznakom vážnych zdravotných problémov, preto sa mnohí ľudia obávajú:

• infarktu

• mozgovej príhody

• alebo iného závažného ochorenia.

V skutočnosti však pri panickom ataku ide o preháňanú stresovú reakciu organizmu, nie o život ohrozujúci stav. Je však vhodné navštíviť lekára aby sa vylúčilo iné zdravotné ochorenie.

Strach z ďalšieho záchvatu

Po prvom panickom ataku sa často objaví tzv. anticipačná úzkosť – teda strach z toho, že sa záchvat zopakuje.

Človek začne:

• viac sledovať svoje telo

• všímať si každý telesný signál

• obávať sa ďalšieho panického ataku.

Paradoxom je, že čím viac sa človek sústredí na telesné signály, tým viac rastie napätie v tele – a tým sa zvyšuje aj pravdepodobnosť ďalšieho panického záchvatu.

Liečba panickej poruchy

vedou podporená liečba panickej poruchy

Psychoterapia alebo odborné poradenstvo

Najviac vedeckých dôkazov má kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorej prvky sú využívané aj v rámci odborného poradenstva v Navigácia psyché.

V terapii sa človek učí napríklad:

• porozumieť mechanizmom úzkosti

• pracovať s katastrofickými myšlienkami

• znížiť strach z telesných príznakov

• postupne znovu získavať pocit kontroly nad vlastným telom.
  

Farmakologická liečba

V niektorých prípadoch môže byť vhodná aj liečba antidepresívami, najmä ak sú panické ataky časté alebo veľmi intenzívne.

Z praxe

Vo svojej praxi sa s úzkosťou a panickými atakmi stretávam pomerne často. Mnohí ľudia vyhľadajú odbornú pomoc až po mesiacoch alebo rokoch ťažkostí, pretože majú pocit, že ide „len o stres“. Z mojich skúseností však viem, že úzkostné prežívanie je veľmi dobre liečiteľné, najmä ak sa začne riešiť včas. Správna pomoc môže človeku ušetriť mesiace alebo aj roky napätia a strachu. V poradni Navigácia psyché pracujem s úzkostnými ťažkosťami na pravidelnej báze – či už osobne alebo online. Ak hľadáte psychológa v Bytči, Žiline alebo Považskej Bystrici, alebo preferujete online konzultácie, môžete si o možnostiach spolupráce prečítať viac na tejto stránke.

Dôležité upozornenie: Tento článok má výlučne informačný a edukačný charakter. Nenahrádza odborné vyšetrenie, diagnostiku ani individuálne odporúčania lekára, psychológa alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho odborníka. Informácie v texte sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak prežívate psychické alebo zdravotné ťažkosti, obráťte sa na svojho lekára alebo kvalifikovaného odborníka, ktorý môže posúdiť vašu situáciu individuálne.