Sociálna fóbia a sociálna úzkosť: príznaky, prejavy, príčiny a liečba

Na instagrame prebieha edukačná séria o úzkostných ochoreniach. Viac tu.

Nie každá neistota medzi ľuďmi znamená problém. Mnohí z nás zažívajú trému, rozpaky alebo obavu z toho, ako zapôsobíme na druhých. Pred prezentáciou, novým kolektívom či dôležitým stretnutím je to prirodzené.

Pri sociálnej fóbii je však tento strach oveľa silnejší. Nejde len o obyčajnú hanblivosť ani o to, že je človek skôr introvertný. Ide o intenzívny a dlhodobý strach zo sociálnych situácií, v ktorých by mohol byť človek hodnotený, kritizovaný, zosmiešnený alebo vnímaný ako trápny, neschopný či „divný“.

Sociálna fóbia, označovaná aj ako sociálna úzkostná porucha, môže výrazne zasahovať do každodenného života – v škole, v práci, vo vzťahoch aj v bežných situáciách, ktoré si iní ľudia často ani nevšimnú.

V tomto článku si vysvetlíme:

👉 čo je sociálna fóbia

👉 aké má príznaky

👉 ako sa líši od trémy a introverzie

👉 v akých situáciách sa najčastejšie prejavuje

👉 prečo vzniká

👉 a aké sú možnosti liečby

Čo je sociálna fóbia

Sociálna fóbia je úzkostná porucha, pri ktorej človek prežíva výrazný strach z negatívneho hodnotenia inými ľuďmi.

Nejde len o obavu, že sa niečo nepodarí.

V pozadí býva často hlbší strach:

• že poviem niečo trápne

• že sa zosypem

• že si ostatní všimnú moju neistotu

• že budem pôsobiť hlúpo, neschopne alebo zvláštne

• že budem odmietnutý/á alebo zosmiešnený/á

Človek si pritom často veľmi dobre uvedomuje, že jeho strach je silný alebo neprimeraný – ale to samo o sebe nestačí na to, aby ho vedel zastaviť.

Tréma, introverzia a sociálna fóbia

Toto je dôležitá časť, pretože veľa ľudí si sociálnu fóbiu zamieňa s povahou alebo s trémou.

1) Tréma

• Tréma je bežná a prirodzená. Objavuje sa napríklad pred prezentáciou, skúškou, pohovorom alebo vystúpením. Vie byť nepríjemná, ale zvyčajne je viazaná na konkrétnu situáciu a po jej skončení odznie.

2) Introverzia

• Introverzia nie je porucha. Introvertný človek môže mať rád pokoj, menší počet ľudí a čas osamote. To však ešte neznamená, že sa ľudí bojí.

  
  

3) Sociálna fóbia

• Pri sociálnej fóbii nejde len o to, že človek nemá rád veľké skupiny alebo je hanblivejší. Ide o úzkosť, ktorá je taká silná, že vedie k vyhýbaniu sa situáciám alebo k výraznému negatívnemu prežívaniu počas nich.

• Človek sa napríklad:

  • dlho pripravuje na obyčajný telefonát

  • vyhýba sa otázkam na porade

  • odmietne ísť na oslavu, hoci by chcel

  • premieta si po rozhovore, čo povedal „zle“

  • bojí sa, že jeho neistotu budú na ňom všetci vidieť a budú ho odsudzovať

Práve to je moment, kedy už nehovoríme len o povahe alebo tréme, ale o ťažkosti, ktorá môže výrazne zasahovať do fungovania.

Ako sa sociálna fóbia prejavuje

Sociálna fóbia sa zvyčajne prejavuje na troch úrovniach: psychickej, telesnej a behaviorálnej.

Psychické príznaky

Človek môže prežívať napríklad:

• intenzívny strach zo zlyhania

• obavy, že povie alebo urobí niečo trápne

• pocit, že ho ostatní sledujú alebo hodnotia

• silnú sebakritiku

• hanbu

• pocit bezmocnosti

• nadmerné premýšľanie pred sociálnou situáciou aj po nej

  
  

Veľmi typické sú myšlienky ako:

• „Určite na mne vidno, že som nervózny/a.“

• „Poviem niečo hlúpe.“

• „Budú si myslieť, že som divný/á.“

• „Zosmiešnim sa.“

• „Nezvládnem to.“

Telesné príznaky

Sociálna úzkosť sa často výrazne prejavuje aj v tele:

• zrýchlený tep

• potenie

• tras

• červenanie sa

• stiahnuté hrdlo

• nevoľnosť

• tlak v žalúdku

• nutkanie na močenie

• svalové napätie

• závraty

• pocit, že človek nevie prirodzene dýchať

Práve telesné príznaky bývajú pre mnohých ľudí veľmi zahanbujúce, pretože sa boja, že si ich ostatní všimnú.

Behaviorálne príznaky

Veľmi typické je aj vyhýbavé správanie. Človek sa môže cielene vyhýbať situáciám, v ktorých sa cíti ohrozený hodnotením.

Môže ísť napríklad o:

• telefonovanie

• rozprávanie pred skupinou

• rozhovory s cudzími ľuďmi

• porady

• oslavy a spoločenské akcie

• vybavovanie na úradoch

• jedenie pred inými ľuďmi

• používanie verejných toaliet

• zoznamovanie sa

• pracovné či školské prezentácie

  
  

Prečo sociálna fóbia vzniká

Sociálna fóbia zvyčajne nevzniká z jednej príčiny. Častejšie ide o kombináciu viacerých faktorov.

Svoju rolu môžu zohrávať:

• vrodená citlivosť nervovej sústavy

• temperament

• nižšie sebavedomie

• perfekcionizmus

• skoré skúsenosti so zahanbením, kritikou alebo odmietnutím

• šikana

• vylúčenie z kolektívu

• prísna alebo veľmi hodnotiaca výchova

• náročné sociálne skúsenosti v dospievaní

  
  

Niektorí ľudia si postupne vytvoria presvedčenia typu:

• „Musím pôsobiť dobre.“

• „Nesmie byť na mne vidieť neistotu.“

• „Ak spravím chybu, ostatní ma odmietnu.“

• „Moja hodnota závisí od toho, ako pôsobím na druhých.“

A práve tieto presvedčenia potom úzkosť ďalej udržiavajú.

Prečo sa sociálna fóbia udržiava

Jedna z najdôležitejších vecí, ktorú je dobré pochopiť, je, že sociálnu fóbiu často neudržiava samotná situácia, ale spôsob, akým na ňu človek reaguje.

Typický bludný kruh môže vyzerať takto: 👉 príde sociálna situácia 👉 človek začne myslieť na zlyhanie alebo hanbu 👉 telo sa dostane do napätia 👉 objavia sa telesné príznaky 👉 človek sa ešte viac pozoruje 👉 snaží sa pôsobiť „normálne“, kontrolovať sa alebo situácii uniknúť 👉 po situácii sa k nej vracia v hlave a analyzuje, čo pokazil

Takto sa úzkosť paradoxne posilňuje a pri ďalšej situácii sa často objaví ešte skôr.

Sociálna fóbia a každodenný život

Sociálna fóbia vie človeka výrazne obmedzovať, aj keď to navonok nemusí byť vždy viditeľné.

Niekedy sa prejaví tým, že človek:

• nepovie svoj názor

• neuchádza sa o príležitost

• nejde na podujatia, na ktoré by inak chcel ísť

• vyhýba sa novým vzťahom

• dlhodobo funguje pod veľkým vnútorným napätím

Navonok môže človek pôsobiť ticho, rezervovane alebo uzavreto. Vo vnútri však často prebieha veľmi intenzívny boj.

Ako sa sociálna fóbia lieči

vedou podporená liečba sociálnej fóbie

Dobrou správou je, že sociálna fóbia je liečiteľná.

Psychoterapia a odborné poradenstvo

Najviac vedeckých dôkazov má kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorej prvky sú využívané aj v rámci odborného poradenstva v poradni Navigácia psyché.

V terapii sa človek učí napríklad:

• rozpoznávať úzkostné myšlienky

• pracovať so sebakritikou

• lepšie rozumieť tomu, čo sa s ním deje v sociálnych situáciách

• postupne znižovať vyhýbavé správanie

• zvládať sociálne situácie krok po kroku

• budovať väčšiu psychickú flexibilitu

Farmakoterapia: lieky

V niektorých prípadoch môže byť vhodná aj farmakologická liečba, najmä ak sú ťažkosti výrazné alebo dlhodobé. Tú však vždy indikuje lekár - psychiater.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Odbornú pomoc je dobré vyhľadať vtedy, keď:

• úzkosť zasahuje do práce, školy alebo vzťahov

• človek sa začne výrazne vyhýbať situáciám

• dlhodobo žije v napätí a hanbe

• ťažkosti pretrvávajú mesiace

• sebapomoc nestačí

Čím skôr sa sociálna úzkosť začne riešiť, tým väčšia je šanca, že človeka nebude zbytočne dlhé roky obmedzovať.

Skúsenosť z praxe

Vo svojej praxi sa stretávam aj s ľuďmi, ktorí si dlho myslia, že sú „len hanbliví“, „menej spoločenskí“ alebo že majú jednoducho slabšie sebavedomie. Až neskôr sa ukáže, že v skutočnosti žijú s výraznou sociálnou úzkosťou, ktorá ich postupne obmedzuje oveľa viac, než si doteraz pripúšťali.

Často nejde o to, že by títo ľudia nechceli kontakt s druhými. Skôr ide o to, že kontakt s ľuďmi je pre nich spojený s takým veľkým napätím, hanbou a sebakontrolou, že je jednoduchšie sa mu vyhnúť.

V poradni Navigácia psyché pracujem aj s úzkostným prežívaním, ktoré zasahuje do každodenného fungovania, vzťahov či sebahodnoty – či už osobne, alebo online. Ak hľadáte psychológa v Bytči, Žiline alebo Považskej Bystrici, prípadne preferujete online formu spolupráce, viac informácií o možnostiach nájdete na tejto stránke.

Dôležité upozornenie: Tento článok má výlučne informačný a edukačný charakter. Nenahrádza odborné vyšetrenie, diagnostiku ani individuálne odporúčania lekára, psychológa alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho odborníka. Informácie v texte sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak prežívate psychické alebo zdravotné ťažkosti, obráťte sa na svojho lekára alebo kvalifikovaného odborníka, ktorý môže posúdiť vašu situáciu individuálne.