Generalizovaná úzkostná porucha: keď sa starosti nevypnú ani vtedy, keď na to "nie je dôvod“

Na instagrame prebieha edukačná séria o úzkostných ochoreniach. Viac tu.

Sú ľudia, ktorí navonok fungujú. Chodia do práce, starajú sa o rodinu, plnia povinnosti, odpovedajú na správy, myslia dopredu. A predsa majú vnútro nastavené akoby na permanentný poplach. Hlava ide naplno, telo je v napätí a aj obyčajný deň vie pôsobiť ako séria drobných hrozieb, ktoré treba neustále predvídať.

Práve takto často vyzerá generalizovaná úzkostná porucha, skrátene GAD. Ide o stav, pri ktorom sa nadmerné a ťažko ovládateľné obavy netýkajú len jednej konkrétnej oblasti, ale presakujú do viacerých častí života.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako generalizovaná úzkostná porucha vyzerá v každodennom živote, aké má príznaky, prečo vzniká a čo môže človeku naozaj pomôcť.

Čo je generalizovaná úzkostná porucha (GAD)

Generalizovaná úzkostná porucha je úzkostná porucha charakteristická nadmerným strachom a starosťami, ktoré sa objavujú počas väčšiny dní aspoň 6 mesiacov, týkajú sa viacerých oblastí života a človek ich len ťažko dostáva pod kontrolu. Nejde teda o bežnú, primeranú reakciu na náročné obdobie. Rozdiel je v intenzite, dĺžke trvania, v miere zahltenia aj v tom, že úzkosť začne zasahovať do fungovania v práci, vo vzťahoch, v spánku či v schopnosti oddychovať.

Typické je, že človek sa neobáva len jednej veci. Starosti sa presúvajú z témy na druhú: zdravie, peniaze, partnerstvo, deti, budúcnosť, výkon, chyby, povinnosti. Keď sa vyrieši jedna obava, veľmi rýchlo ju nahradí ďalšia. Úľava býva krátka.

Ako sa GAD prejavuje

Medzi časté príznaky patrí neustále obávanie sa katastrofy, ktorá by sa mohla nastať, nepokoj, pocit vnútornej tenzie, zvýšená podráždenosť, únava, ťažkosti so sústredením, svalové napätie či poruchy spánku. Niektorí ľudia opisujú, že si nedokážu "vypnúť hlavu" ani večer, iní zas hovoria, že sa ráno budia unavení, akoby si cez noc vôbec neoddýchli.

Úzkosť pritom nemusí vyzerať dramaticky. Niekedy má podobu neustáleho kontrolovania, preverovania, pripravovania sa na najhoršie, opakovaného uisťovania sa alebo potreby mať všetko pod kontrolou. Navonok to môže vyzerať ako zodpovednosť či perfekcionizmus.

Vo vnútri je však často prítomné vyčerpanie a pocit, že človek nikdy naozaj nevypne.

Prečo GAD vzniká

Pri generalizovanej úzkostnej poruche zvyčajne nejde o jednu jedinú príčinu. Odborné zdroje hovoria skôr o kombinácii viacerých faktorov: biologickej zraniteľnosti, temperamentu, rodinnej predispozície, dlhodobého stresu, preťaženia a niekedy aj náročných alebo traumatických skúseností. Riziko môže byť vyššie u ľudí, ktorí dlhodobo fungujú vo vypätí, vyrastali v prostredí plnom neistoty alebo sa naučili, že mať veci pod kontrolou je jediný spôsob, ako sa cítiť bezpečne.

Človek s GAD si často nemyslí, že „má úzkosť“. Skôr má pocit, že len konečne vidí všetky riziká, ktoré ostatní prehliadajú. A práve v tom býva pasca tejto poruchy. Úzkosť sa tvári ako zodpovednosť.

Ako sa stanovuje diagnóza

Posúdenie patrí odborníkovi, zväčša: lekárovi, psychiatrovi, klinickému psychológovi. Pri hodnotení sa sleduje, ako dlho ťažkosti trvajú, či sú starosti nadmerné a ťažko ovládateľné, aké telesné a psychické príznaky sú prítomné a ako výrazne zasahujú do každodenného fungovania. Zároveň je dôležité vylúčiť, či za ťažkosťami nestojí iný zdravotný problém alebo iná duševná porucha. Niekedy sa preto dopĺňa aj základné medicínske vyšetrenie, napríklad keď je potrebné odlíšiť úzkosť od iných telesných príčin. Dôležité je aj rozlíšenie od panickej poruchy, sociálnej úzkosti, depresie či obsedantno-kompulzívnej poruchy. Nie všetka úzkosť je totiž generalizovaná úzkostná porucha.

Čo pri GAD naozaj pomáha: liečba

Najlepšie preskúmané prístupy pri GAD sú psychoterapia alebo odborné poradenstvo, liečba liekmi alebo ich kombinácia. Medzi najčastejšie odporúčané psychoterapeutické prístupy patrí kognitívno-behaviorálna terapia (ktorej prinícipy využívame aj v poradni Navigácia Psyché), ktorá pomáha pracovať s katastrofickými scenármi, intoleranciou neistoty, vyhýbavými stratégiami a návykmi, ktoré úzkosť síce krátkodobo upokojujú, ale dlhodobo ju udržiavajú.

Z liekov sa pri GAD bežne používajú najmä SSRI alebo SNRI antidepresíva. Benzodiazepíny môžu v niektorých prípadoch krátkodobo uľaviť, ale nie sú vhodným dlhodobým riešením práve pre riziko návyku a závislosti. Toto je dôležité povedať otvorene, pretože mnohí ľudia hľadajú najmä rýchlu úľavu a nie každá rýchla úľava je zároveň dobrá dlhodobá stratégia.

Pomocné bývajú aj ďalšie opatrenia:

obmedzenie kofeínu (ktorý nabudzuje nervový systém čo pre človeka s GAD nie je praznivé, keďže jeho nervový systém je už aj tak nadmerne nabudený), pravidelný pohyb, stabilnejší spánkový režim, práca s dychom, relaxačné techniky, mindfulness a lepšie rozpoznávanie vlastného preťaženia. Dôležité ale je, aby sme si nenahovárali, že samotná „životospráva“ vyrieši poruchu, ktorá človeka dlhodobo zahlcuje. Zdravé návyky sú podpora, nie náhrada odbornej pomoci tam, kde je naozaj potrebná.

Čo sa deje, keď sa GAD nelieči

Neliečená generalizovaná úzkostná porucha môže postupne zhoršovať kvalitu života. Človek býva dlhodobo unavený, viac podráždený, zhoršuje sa mu spánok, vzťahy aj výkon. Častejšie sa pridružujú depresívne príznaky a niektorí ľudia začnú úzkosť tlmiť alkoholom, liekmi alebo inými nefunkčnými spôsobmi zvládania. Čím dlhšie úzkosť riadi každodennosť, tým viac sa môže zafixovať presvedčenie, že „takto to proste mám“ a už sa s tým nedá nič robiť. To však nie je pravda. GAD je liečiteľná.

Kedy už nečakať a vyhľadať pomoc

Pomoc má zmysel vyhľadať vtedy, keď úzkosť zasahuje do bežného života, keď Vám berie energiu, narúša spánok, vzťahy alebo schopnosť fungovať, ale aj vtedy, keď máte pocit, že ste neustále v strehu a nedokážete sa upokojiť ani v bezpečí. Čím skôr človek porozumie tomu, čo sa s ním deje, tým skôr sa môže prestať točiť v bludnom kruhu obáv a kontroly.

Okamžitú pomoc je potrebné vyhľadať, ak sa objavia myšlienky na sebapoškodenie alebo samovraždu, ak úzkosť úplne znemožňuje fungovanie, ak je spojená so zneužívaním alkoholu či liekov, alebo ak máte pocit, že situáciu už sami nedržíte. V prípade akútnej krízy na Slovensku funguje nonstop a bezplatne IPčko na čísle 0800 500 333 a Linka dôvery Nezábudka na čísle 0800 800 566. V urgentnej situácii volajte 112.

Dá sa s GAD žiť lepšie?

Áno. A to je dôležitá správa. Nie preto, že existuje jedna zázračná rada, po ktorej úzkosť zmizne. Ale preto, že keď človek pochopí mechanizmus svojej úzkosti, prestane sa s ňou len pasívne trápiť a začne s ňou pracovať cielene. Mnohí ľudia s GAD sa naučia rozlišovať medzi reálnym problémom a úzkostným scenárom, znižovať potrebu neustálej kontroly a budovať si väčšiu vnútornú stabilitu. Prognóza býva lepšia pri včasnom zachytení, kvalitnej liečbe a pravidelnej podpore. Aj na základe vlastných skúseností s klientami s úzkostným prežívaním viem potvrdiť, že aktívna práca s odborníkom dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života.

Generalizovaná úzkostná porucha nie je slabosť, precitlivenosť ani neschopnosť „sa dať dokopy“. Je to stav, v ktorom sa psychika aj telo naučili žiť v dlhodobom poplachu. A s tým sa dá pracovať. Nie silou vôle, ale porozumením, odbornou pomocou a postupnými krokmi, ktoré vracajú človeka späť k väčšiemu pocitu bezpečia.

Skúsenosť z praxe

Vo svojej praxi sa stretávam aj s ľuďmi, ktorí si dlho hovoria, že sú „len typy, čo veľa premýšľajú“, že sa zbytočne stresujú alebo že jednoducho nedokážu vypnúť. Až časom sa ukáže, že nejde len o povahu či náročnejšie obdobie, ale o úzkosť, ktorá sa stala ich každodenným vnútorným nastavením.

Pri generalizovanej úzkostnej poruche ľudia často nežijú v strachu z jednej konkrétnej situácie. Skôr akoby ich myseľ neustále bežala o krok dopredu: premýšľa, čo sa môže pokaziť, čo treba vyriešiť, na čo si dať pozor. Tento neustály vnútorný poplach býva veľmi vyčerpávajúci a postupne sa môže podpisovať na spánku, vzťahoch, práci aj celkovom prežívaní života.

V poradni Navigácia psyché pracujem aj s úzkostným prežívaním, ktoré zasahuje do každodenného fungovania, vzťahov či sebahodnoty – či už osobne, alebo online. Ak hľadáte psychológa v Bytči, Žiline alebo Považskej Bystrici, prípadne preferujete online formu spolupráce, viac informácií o možnostiach nájdete na tejto stránke.

Dôležité upozornenie: Tento článok má výlučne informačný a edukačný charakter. Nenahrádza odborné vyšetrenie, diagnostiku ani individuálne odporúčania lekára, psychológa alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho odborníka. Informácie v texte sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak prežívate psychické alebo zdravotné ťažkosti, obráťte sa na svojho lekára alebo kvalifikovaného odborníka, ktorý môže posúdiť vašu situáciu individuálne.

Zdroje

👉 National Institute of Mental Health (NIMH): Generalized Anxiety Disorder: What You Need to Know 

👉 NHS: Generalised anxiety disorder (GAD) 

👉 Mayo Clinic: Generalized anxiety disorder – Symptoms and causes 

👉 Mayo Clinic: Generalized anxiety disorder – Diagnosis and treatment 

👉 NCBI Bookshelf: DSM-IV to DSM-5 Generalized Anxiety Disorder Criteria 

👉 NCBI Bookshelf / StatPearls: Generalized Anxiety Disorder 

Sociálna fóbia a sociálna úzkosť: príznaky, prejavy, príčiny a liečba

Na instagrame prebieha edukačná séria o úzkostných ochoreniach. Viac tu.

Nie každá neistota medzi ľuďmi znamená problém. Mnohí z nás zažívajú trému, rozpaky alebo obavu z toho, ako zapôsobíme na druhých. Pred prezentáciou, novým kolektívom či dôležitým stretnutím je to prirodzené.

Pri sociálnej fóbii je však tento strach oveľa silnejší. Nejde len o obyčajnú hanblivosť ani o to, že je človek skôr introvertný. Ide o intenzívny a dlhodobý strach zo sociálnych situácií, v ktorých by mohol byť človek hodnotený, kritizovaný, zosmiešnený alebo vnímaný ako trápny, neschopný či „divný“.

Sociálna fóbia, označovaná aj ako sociálna úzkostná porucha, môže výrazne zasahovať do každodenného života – v škole, v práci, vo vzťahoch aj v bežných situáciách, ktoré si iní ľudia často ani nevšimnú.

V tomto článku si vysvetlíme:

👉 čo je sociálna fóbia

👉 aké má príznaky

👉 ako sa líši od trémy a introverzie

👉 v akých situáciách sa najčastejšie prejavuje

👉 prečo vzniká

👉 a aké sú možnosti liečby

Čo je sociálna fóbia

Sociálna fóbia je úzkostná porucha, pri ktorej človek prežíva výrazný strach z negatívneho hodnotenia inými ľuďmi.

Nejde len o obavu, že sa niečo nepodarí.

V pozadí býva často hlbší strach:

• že poviem niečo trápne

• že sa zosypem

• že si ostatní všimnú moju neistotu

• že budem pôsobiť hlúpo, neschopne alebo zvláštne

• že budem odmietnutý/á alebo zosmiešnený/á

Človek si pritom často veľmi dobre uvedomuje, že jeho strach je silný alebo neprimeraný – ale to samo o sebe nestačí na to, aby ho vedel zastaviť.

Tréma, introverzia a sociálna fóbia

Toto je dôležitá časť, pretože veľa ľudí si sociálnu fóbiu zamieňa s povahou alebo s trémou.

1) Tréma

• Tréma je bežná a prirodzená. Objavuje sa napríklad pred prezentáciou, skúškou, pohovorom alebo vystúpením. Vie byť nepríjemná, ale zvyčajne je viazaná na konkrétnu situáciu a po jej skončení odznie.

2) Introverzia

• Introverzia nie je porucha. Introvertný človek môže mať rád pokoj, menší počet ľudí a čas osamote. To však ešte neznamená, že sa ľudí bojí.

  
  

3) Sociálna fóbia

• Pri sociálnej fóbii nejde len o to, že človek nemá rád veľké skupiny alebo je hanblivejší. Ide o úzkosť, ktorá je taká silná, že vedie k vyhýbaniu sa situáciám alebo k výraznému negatívnemu prežívaniu počas nich.

• Človek sa napríklad:

  • dlho pripravuje na obyčajný telefonát

  • vyhýba sa otázkam na porade

  • odmietne ísť na oslavu, hoci by chcel

  • premieta si po rozhovore, čo povedal „zle“

  • bojí sa, že jeho neistotu budú na ňom všetci vidieť a budú ho odsudzovať

Práve to je moment, kedy už nehovoríme len o povahe alebo tréme, ale o ťažkosti, ktorá môže výrazne zasahovať do fungovania.

Ako sa sociálna fóbia prejavuje

Sociálna fóbia sa zvyčajne prejavuje na troch úrovniach: psychickej, telesnej a behaviorálnej.

Psychické príznaky

Človek môže prežívať napríklad:

• intenzívny strach zo zlyhania

• obavy, že povie alebo urobí niečo trápne

• pocit, že ho ostatní sledujú alebo hodnotia

• silnú sebakritiku

• hanbu

• pocit bezmocnosti

• nadmerné premýšľanie pred sociálnou situáciou aj po nej

  
  

Veľmi typické sú myšlienky ako:

• „Určite na mne vidno, že som nervózny/a.“

• „Poviem niečo hlúpe.“

• „Budú si myslieť, že som divný/á.“

• „Zosmiešnim sa.“

• „Nezvládnem to.“

Telesné príznaky

Sociálna úzkosť sa často výrazne prejavuje aj v tele:

• zrýchlený tep

• potenie

• tras

• červenanie sa

• stiahnuté hrdlo

• nevoľnosť

• tlak v žalúdku

• nutkanie na močenie

• svalové napätie

• závraty

• pocit, že človek nevie prirodzene dýchať

Práve telesné príznaky bývajú pre mnohých ľudí veľmi zahanbujúce, pretože sa boja, že si ich ostatní všimnú.

Behaviorálne príznaky

Veľmi typické je aj vyhýbavé správanie. Človek sa môže cielene vyhýbať situáciám, v ktorých sa cíti ohrozený hodnotením.

Môže ísť napríklad o:

• telefonovanie

• rozprávanie pred skupinou

• rozhovory s cudzími ľuďmi

• porady

• oslavy a spoločenské akcie

• vybavovanie na úradoch

• jedenie pred inými ľuďmi

• používanie verejných toaliet

• zoznamovanie sa

• pracovné či školské prezentácie

  
  

Prečo sociálna fóbia vzniká

Sociálna fóbia zvyčajne nevzniká z jednej príčiny. Častejšie ide o kombináciu viacerých faktorov.

Svoju rolu môžu zohrávať:

• vrodená citlivosť nervovej sústavy

• temperament

• nižšie sebavedomie

• perfekcionizmus

• skoré skúsenosti so zahanbením, kritikou alebo odmietnutím

• šikana

• vylúčenie z kolektívu

• prísna alebo veľmi hodnotiaca výchova

• náročné sociálne skúsenosti v dospievaní

  
  

Niektorí ľudia si postupne vytvoria presvedčenia typu:

• „Musím pôsobiť dobre.“

• „Nesmie byť na mne vidieť neistotu.“

• „Ak spravím chybu, ostatní ma odmietnu.“

• „Moja hodnota závisí od toho, ako pôsobím na druhých.“

A práve tieto presvedčenia potom úzkosť ďalej udržiavajú.

Prečo sa sociálna fóbia udržiava

Jedna z najdôležitejších vecí, ktorú je dobré pochopiť, je, že sociálnu fóbiu často neudržiava samotná situácia, ale spôsob, akým na ňu človek reaguje.

Typický bludný kruh môže vyzerať takto: 👉 príde sociálna situácia 👉 človek začne myslieť na zlyhanie alebo hanbu 👉 telo sa dostane do napätia 👉 objavia sa telesné príznaky 👉 človek sa ešte viac pozoruje 👉 snaží sa pôsobiť „normálne“, kontrolovať sa alebo situácii uniknúť 👉 po situácii sa k nej vracia v hlave a analyzuje, čo pokazil

Takto sa úzkosť paradoxne posilňuje a pri ďalšej situácii sa často objaví ešte skôr.

Sociálna fóbia a každodenný život

Sociálna fóbia vie človeka výrazne obmedzovať, aj keď to navonok nemusí byť vždy viditeľné.

Niekedy sa prejaví tým, že človek:

• nepovie svoj názor

• neuchádza sa o príležitost

• nejde na podujatia, na ktoré by inak chcel ísť

• vyhýba sa novým vzťahom

• dlhodobo funguje pod veľkým vnútorným napätím

Navonok môže človek pôsobiť ticho, rezervovane alebo uzavreto. Vo vnútri však často prebieha veľmi intenzívny boj.

Ako sa sociálna fóbia lieči

vedou podporená liečba sociálnej fóbie

Dobrou správou je, že sociálna fóbia je liečiteľná.

Psychoterapia a odborné poradenstvo

Najviac vedeckých dôkazov má kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorej prvky sú využívané aj v rámci odborného poradenstva v poradni Navigácia psyché.

V terapii sa človek učí napríklad:

• rozpoznávať úzkostné myšlienky

• pracovať so sebakritikou

• lepšie rozumieť tomu, čo sa s ním deje v sociálnych situáciách

• postupne znižovať vyhýbavé správanie

• zvládať sociálne situácie krok po kroku

• budovať väčšiu psychickú flexibilitu

Farmakoterapia: lieky

V niektorých prípadoch môže byť vhodná aj farmakologická liečba, najmä ak sú ťažkosti výrazné alebo dlhodobé. Tú však vždy indikuje lekár - psychiater.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Odbornú pomoc je dobré vyhľadať vtedy, keď:

• úzkosť zasahuje do práce, školy alebo vzťahov

• človek sa začne výrazne vyhýbať situáciám

• dlhodobo žije v napätí a hanbe

• ťažkosti pretrvávajú mesiace

• sebapomoc nestačí

Čím skôr sa sociálna úzkosť začne riešiť, tým väčšia je šanca, že človeka nebude zbytočne dlhé roky obmedzovať.

Skúsenosť z praxe

Vo svojej praxi sa stretávam aj s ľuďmi, ktorí si dlho myslia, že sú „len hanbliví“, „menej spoločenskí“ alebo že majú jednoducho slabšie sebavedomie. Až neskôr sa ukáže, že v skutočnosti žijú s výraznou sociálnou úzkosťou, ktorá ich postupne obmedzuje oveľa viac, než si doteraz pripúšťali.

Často nejde o to, že by títo ľudia nechceli kontakt s druhými. Skôr ide o to, že kontakt s ľuďmi je pre nich spojený s takým veľkým napätím, hanbou a sebakontrolou, že je jednoduchšie sa mu vyhnúť.

V poradni Navigácia psyché pracujem aj s úzkostným prežívaním, ktoré zasahuje do každodenného fungovania, vzťahov či sebahodnoty – či už osobne, alebo online. Ak hľadáte psychológa v Bytči, Žiline alebo Považskej Bystrici, prípadne preferujete online formu spolupráce, viac informácií o možnostiach nájdete na tejto stránke.

Dôležité upozornenie: Tento článok má výlučne informačný a edukačný charakter. Nenahrádza odborné vyšetrenie, diagnostiku ani individuálne odporúčania lekára, psychológa alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho odborníka. Informácie v texte sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak prežívate psychické alebo zdravotné ťažkosti, obráťte sa na svojho lekára alebo kvalifikovaného odborníka, ktorý môže posúdiť vašu situáciu individuálne.

Panický atak a panická porucha: príznaky, priebeh a liečba

Na instagrame prebieha edukačná séria o úzkostných ochoreniach. Viac tu.

Mnohí ľudia zažijú v živote silný nával úzkosti. Niektorí však zažijú niečo oveľa intenzívnejšie – panický atak.

Prichádza náhle, často bez varovania, a môže byť taký silný, že človek nadobudne pocit, že dostáva infarkt, lapá po dychu alebo stráca kontrolu nad vlastným telom. Nie je preto prekvapením, že ľudia s panickým atakom často končia na pohotovosti alebo vyhľadávajú pomoc lekára. Dobrou správou však je, že panická porucha patrí medzi úzkostné poruchy, ktoré sa dajú dobre liečiť, najmä ak človek vyhľadá pomoc včas.

Úzkostné poruchy patria medzi najčastejšie psychické ťažkosti v populácii. Podľa epidemiologických štúdií približne 22,5 % ľudí zažije počas života aspoň jeden panický atak a približne 3,7 % populácie spĺňa kritériá panickej poruchy (Zdroj: MUDr. Dana Končelíková, Medicína pro praxi, 2020).

V tomto článku si vysvetlíme:

👉 rozdiel medzi návalom úzkosti, panikou a panickou poruchou

👉 aké sú príznaky panického ataku

👉 ako spoznáme, že prebieha panický atak

👉 prečo panický atak vzniká

👉 prečo majú ľudia pocit, že dostávajú infarkt

👉 ako vyzerá liečba panickej poruchy

Nával úzkosti, panický atak a panická porucha

Tieto pojmy sa často zamieňajú, ale označujú tri rôzne javy.

1) Nával úzkosti

Nával úzkosti vzniká v reakcii na konkrétnu situáciu, ktorú človek vníma ako stresujúcu alebo ohrozujúcu.

Môže ísť napríklad o:

• vystúpenie pred ľuďmi

• skúšku

• dôležitý rozhovor

• vstup do preplneného priestoru.

Úzkosť je síce nepríjemná, ale má jasný spúšťač a často postupne odznie, keď situácia pominie.

2) Panický atak

Panický atak je náhla vlna extrémnej úzkosti, ktorá sa objaví bez zjavného vonkajšieho dôvodu.

Človek môže byť doma, v práci alebo v obchode a zrazu jeho telo spustí veľmi silnú stresovú reakciu.

Panický atak má niekoľko typických znakov:

• prichádza náhle

• vrchol dosahuje v priebehu niekoľkých minút

• trvá zvyčajne niekoľko minút až približne 20 minút

• následne postupne odznie.

Podľa diagnostických kritérií ide o náhly nárast intenzívneho strachu alebo nepohodlia, ktorý je sprevádzaný viacerými telesnými a psychickými príznakmi.

3) Panická porucha

Panická porucha je úzkostná porucha, pri ktorej sa panické ataky opakujú a človek začne žiť v obave z ďalšieho panického záchvatu.

Aby bolo možné hovoriť o panickej poruche, musia byť splnené tieto podmienky:

• panické ataky sa opakovane objavujú bez jasného spúšťača

• človek má dlhodobé obavy z ďalšieho záchvatu

• dochádza k zmenám v správaní (napríklad vyhýbanie sa určitým miestam, situáciam a podobne).

Niektorí ľudia sa napríklad začnú vyhýbať:

• obchodným centrám

• cestovaniu

• preplneným miestam

• alebo situáciám, kde by sa cítili „bez úniku“.

Práve strach z ďalšieho panického ataku a následné vyhýbanie sa situáciám môže postupne výrazne obmedzovať každodenný život.

rozpoznaj panický atak a jeho priznáky

Príznaky panického ataku

Medzi najčastejšie telesné príznaky patria:

• silné búšenie srdca alebo zrýchlený pulz

• potenie

• tras alebo chvenie

• pocit nedostatku vzduchu

• tlak alebo bolesť na hrudi

• závraty alebo pocit na odpadnutie

• návaly tepla alebo zimnice

• nevoľnosť alebo tlak v žalúdku

• tŕpnutie alebo znecitlivenie končatín.

Okrem telesných reakcií sa objavujú aj veľmi intenzívne psychické stavy:

• strach zo smrti

• strach zo straty kontroly

• obava, že sa človek „zblázni“

• pocit nereálnosti okolia (derealizácia)

• pocit odpojenia od vlastného tela (depersonalizácia).

Práve kombinácia týchto príznakov spôsobuje, že si mnoho ľudí panický atak zamieňa s infarktom alebo iným vážnym ochorením.

Ako prebieha panický atak

Pre panický atak je typické, že prichádza veľmi náhle a pomerne rýchlo dosiahne svoj vrchol. Najsilnejšia úzkosť trvá väčšinou niekoľko minú. Potom začne postupne klesať. To však neznamená, že človek sa okamžite cíti úplne v poriadku.

Po panickom ataku sa často objavuje:

• silná únava

• mierne závraty

• citlivosť na telesné pocity

• pocit vyčerpania.

Telo sa totiž počas záchvatu dostane do veľmi intenzívneho stresového režimu a potrebuje čas, aby sa opäť upokojilo.

Prečo majú ľudia pocit, že dostávajú infarkt

Počas panického ataku sa aktivuje sympatický nervový systém, ktorý pripravuje telo na reakciu „bojuj alebo uteč“.

To spôsobuje napríklad:

• zrýchlený pulz

• zvýšený tlak

• napätie svalov

• zrýchlené dýchanie.

Tieto telesné príznaky sú veľmi podobné príznakom vážnych zdravotných problémov, preto sa mnohí ľudia obávajú:

• infarktu

• mozgovej príhody

• alebo iného závažného ochorenia.

V skutočnosti však pri panickom ataku ide o preháňanú stresovú reakciu organizmu, nie o život ohrozujúci stav. Je však vhodné navštíviť lekára aby sa vylúčilo iné zdravotné ochorenie.

Strach z ďalšieho záchvatu

Po prvom panickom ataku sa často objaví tzv. anticipačná úzkosť – teda strach z toho, že sa záchvat zopakuje.

Človek začne:

• viac sledovať svoje telo

• všímať si každý telesný signál

• obávať sa ďalšieho panického ataku.

Paradoxom je, že čím viac sa človek sústredí na telesné signály, tým viac rastie napätie v tele – a tým sa zvyšuje aj pravdepodobnosť ďalšieho panického záchvatu.

Liečba panickej poruchy

vedou podporená liečba panickej poruchy

Psychoterapia alebo odborné poradenstvo

Najviac vedeckých dôkazov má kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorej prvky sú využívané aj v rámci odborného poradenstva v Navigácia psyché.

V terapii sa človek učí napríklad:

• porozumieť mechanizmom úzkosti

• pracovať s katastrofickými myšlienkami

• znížiť strach z telesných príznakov

• postupne znovu získavať pocit kontroly nad vlastným telom.
  

Farmakologická liečba

V niektorých prípadoch môže byť vhodná aj liečba antidepresívami, najmä ak sú panické ataky časté alebo veľmi intenzívne.

Z praxe

Vo svojej praxi sa s úzkosťou a panickými atakmi stretávam pomerne často. Mnohí ľudia vyhľadajú odbornú pomoc až po mesiacoch alebo rokoch ťažkostí, pretože majú pocit, že ide „len o stres“. Z mojich skúseností však viem, že úzkostné prežívanie je veľmi dobre liečiteľné, najmä ak sa začne riešiť včas. Správna pomoc môže človeku ušetriť mesiace alebo aj roky napätia a strachu. V poradni Navigácia psyché pracujem s úzkostnými ťažkosťami na pravidelnej báze – či už osobne alebo online. Ak hľadáte psychológa v Bytči, Žiline alebo Považskej Bystrici, alebo preferujete online konzultácie, môžete si o možnostiach spolupráce prečítať viac na tejto stránke.

Dôležité upozornenie: Tento článok má výlučne informačný a edukačný charakter. Nenahrádza odborné vyšetrenie, diagnostiku ani individuálne odporúčania lekára, psychológa alebo iného kvalifikovaného zdravotníckeho odborníka. Informácie v texte sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak prežívate psychické alebo zdravotné ťažkosti, obráťte sa na svojho lekára alebo kvalifikovaného odborníka, ktorý môže posúdiť vašu situáciu individuálne.